Stavebné sporenie nevynesie viac ako termiňák

Autor: Filip Glasa | 12.5.2011 o 10:47 | Karma článku: 9,77 | Prečítané:  3378x

Myslel som si, že stavebné sporenie je jasná téma. Že k tomu už netreba nič písať a každý vie, že je to len marketingovo dobre predávaný produkt. Že každý pozná rozdiel medzi jednoduchým a zloženým úročením. A dokáže odhaliť skytú hrozbu poplatkov.

V skutočnosti sa nájde pomerne dosť ľudí, ktorí jednak nevedia ako funguje zložené úročenie a čo vyjadruje skratka p.a. A tiež sú ľudia, ktorí sa nechajú oblbnúť reklamou na stavebné sporenie (a iné finančné produkty) a pri tom zabúdajú na poplatky, viazanosti, obchodné podmienky, zmeny legislatívy a podobne.

V diskusii po článkom o zamýšľaných zmenách v stavebnom sporení jeden diskutér vypočítal výnos stavebného sporenia až na 9%. Pritom samotné stavebné sporiteľne uvádzajú ročný výnos (renditu) okolo 5%. Rozdiel je v tom, že diskutér použil jednoduché úročenie. Teda nevzal do úvahy, že stavebko si uzatváram na 6 rokov a nie na 1 rok. A v prípade fixne vysokej štátnej prémie pracujú úroky z úrokov (zložené úročenie) proti mne. Z 9% v jednom roku je razom cca 5% prepočítané stavebnou sporiteľňou per annum p.a.

Ďalší diskutér sa dopúšťa chyby pri porovnávaní termínovaného vkladu a stavebného sporenia. Pri výpočte príde na to, že výnos je takmer rovnaký a preto je stavebné sporenie výhodnejšie. V termínovanom vklade počítal aj so zdanením. V stavebnom sporení však nebol taký dôsledný a nezapočítal poplatok za založenie stavebka (provízia sprostredkovateľovi).

Tiež nepočítal s tým, že pre rozumného človeka je lepšie uložiť si peniaze na 3 roky pri rovnakom výnose, ale na 6 rokov pri stavebnom sporení. Pri fixovaní sa na 6 rokov podstupujem značné riziko zmeny úrokových sadzieb a mohlo by sa mi stať, že o pár rokov sa úroky zvýšia, ale ja budem za fixovaný na dlhú dobu za nižšie úroky.

Ďalším rizikom je zmena legislatívy počas tých šiestich rokov. Štátna prémia sa môže znížiť. To má ministersvo financií aj v pláne. Prémiu štát neustále od existencie stavebného sporenia štát znižuje. Takže toto riziko nie je zanedbateľné. Nakoniec sa vám môže stať, že za 6 rokov vám stavebko po zmene legislatívy zarobí o dosť menej ako termínovaný vklad.

Tretím rizikom pri stavebnom sporení je možná zmena obchodných podmienok. Ja som pre rokmi uzatváral stavebné sporenie ku koncu roka s výhodnými podmienkami. Samotný úrok sporiteľne bol 4% a ročné poplatky sa odvíjali od nízkej cieľovej sumy. V sporiteľni mi však doporučili vkladať viacej. Toľko aby som dostal maximálnu štátnu prémiu. A malo to tak zostať, podľa pracovníka sporiteľne, na celých 6 rokov.

Avšak vo veľmi krátkej dobe mi zmenou všeobecných obchodných podmienok zmenili výhodný úrok 4% výrazne nižší.  A poplatok začali rátať nie z mojej cieľovej sumy, ale z novej vyššej cieľovej sumy. Zo stavebnou sporiteľňou som teda nakoniec nevybrabral, tak ako mi to poradil jej pracovník.

Porovnať si stavebné sporenie môžete pomocou online kalkulačiek, alebo v exceli s funkciou XIRR. Zoberiete do úvahy všetky poplatky, platby a aj dobu sporenia. Vyjde vám, že výnos prepočítaný p.a. je v mnohých prípadoch len cez 3% (záleží od typu sporenia a stavebnej sporiteľne). Aj keď sporiteľne sa oháňajú renditou cez 5%.

Stavebné sporiteľne ryžujú na štátnej prémii, lebo okrem nej nemajú klientom čo ponúknuť. Štát tak dotuje biznis súkromným inštitúciám. A to bez markantného pozitívneho vplyvu na stavebný sektor a bývanie, čím sa zvyčajne ospravedlňuje táto dotačná schéma. Transfer peňazí od daňových poplatníkov naspäť k daňovým poplatníkom vo forme štátnej prémia má jediný pozitívny vplyv. Pozitívne vplýva na ziskovosť stavebných sporiteľní.

Nie je na škodu pripomenúť si ako stavebné sporiteľne vlastne vznikli. V osemnástom storočí v Británii začali vznikať svojpomocné organizácie - družstvá. Družstevníci vkladali do sporiteľní peniaze a záujemcovia o úver (tiež členovia družstva) si zo spoločného balíka požičiavali peniaze. Úrokové rozpätia vkladov a úverov bolo nižšie ako v klasickej banke. Preto boli svojpomocné družstvá pre svojich členov výhodnejšie.

Neryžovali teda na žiadnych štátnych prémiách a napriek tomu niektoré prežili 100 - 200 rokov. Je na čase zrušiť štátne prémie a naučiť tak naše stavebné sportiteľne skutočne podnikať?

K úverov sa vyjadrovať nebudem, lebo podrobnejšie o stavebku písal už iný bloger:

Stavebné sporenie: zbytočný produkt ?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za to, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel NKÚ nehlasoval nikto zo Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.


Už ste čítali?