Záhorie, enem pro nás a naše deti

Autor: Filip Glasa | 13.7.2011 o 7:55 | Karma článku: 12,78 | Prečítané:  4751x

Kam na výlet autom prípadne aj s deťmi a s kočíkom? Ak ste už všade boli a všetko videli, tak skúste ešte Záhorie. Niektoré kúty Záhoria a Kopaníc sú ešte stále navštevované väčšinou len miestnymi v zmysle hesla Enem pro nás a naše deti. Väčšina popísaných trás sa dá prejsť aj na bicykli. Mierne zvlnená krajina je ideálna na cyklistické výlety. My sme však výlety absolvovali autom a kočíkom s malým dieťaťom, prípadne ako sólo turistické pešie prechádzky.

Skalická rotundaSkalická rotunda

 

Holíčsky zámok

V Holíči sa oplatí zastaviť pozrieť si Holíčsky zámok. Je to opevnený zámok s vodnou priekopou. Vchádza sa k nemu cez parčík s alejou. Na starých pohľadniciach vyzerá veľmi dobre, jeho dnešný stav však pripomína skôr ruinu. Okolie spestrujú bytovky, nadzemné potrubie a priemyselná zóna obďaleč. Na zámku vyzerá byť vynovená len informačná tabuľa.

Nejaké práce na zámku prebiehajú, a robia sa aj platené prehliadky interiéru. V exteriéri je zaujímavá samotná vodná priekopa a opevnenie. Aj zrútená časť opevnenia a nevyužité lodičky pre rekreantov sú veľmi fotogenické. Za opevnením sa dá poprechádzať a podrdobne si poobzerať zámok z každej strany.

Opravovaný zámok má svoje čaro a industriálno-zrúcaninovú atmosféru. Je to niečo medzi opusteným hradom a mestským kaštieľom. Okolo zámku aj vnútri za opevnením sa dá bez problému pohybovať aj s kočíkom.

V Holíči sa oplatí odskočiť aj k slovenskej rarite – megalitom, pozostatkom pravekého kultového objektu. Sú však poničené nedisciplinovanými návštevníkmi. Určite by si zaslúžili väčšiu pozornosť a ochranu.

Aj cez voľné dni v Holíči uvidíte len niekoľkých výletníkov.

Šaštínska bazilika – Šaštín Stráže

Šaštínska bazilika je z Holíča len na skok autom. V samotnom Šaštíne nájdete baziliku rýchlo, ale cestu k nej už horšie, je to maličká cestička pri rybníku. Bazilika nie je až taká výrazná ako na fotografiách. V okolitej zástavbe sa trošku vytráca jej monumentálny duch. Treba sa k nej postaviť až úplne zblízka.

O to zaujímavejší je interiér chrámu aj prístupná úzka chodba pozdĺž s rozkošnými spovedelnicami. Opäť tu nenájdete veľa pútnikov ani turistov. Teda ak akurát nie je púť. S deťmi aj s kočíkom nie je problém pohybovať sa v okolí baziliky.

Skalica

V Skalici sa oplatí zostať dlhšie. Medzi záhoráckymi mestami je Skalica raritná hlavne kompletne zrekonštruovaným centrom. Parkovú úpravu, lavičky a pohodlné parkovanie jej môže závidieť aj hlavné mesto. V Skalici je viacero miest, ktoré treba vidieť. Začali sme na Námestí Slobody, pokračovať sa dá uličkami, obísť všetky kostoly (nie je ich málo), mestské domy, hradby. Pri hradbách natrafíte na najväčšiu atrakciu Skalice – románsku rotundu sv. Juraja z 13. storočia. Na parkovisku najnavštevovanejšej pamiatky v Skalici sme videli len záhorácke ešpézetky. V blízkosti uvidíte na kopčeku cez cestu kalváriu. Pozrite sa aj tam.

Keď sa budete obzerať v blízkosti rotundy a kalvárie po okolí, tak si určite všimnete veľký nápis Didaktik. Ajťáci si určite nostalgicky spomenú na skalický počítač Didaktik. Ak vám trdelník, rotunda ani skalická frankovka nič nehovoria, tak na tieto československé počítače si určite spomeniete. Dnes už firma počítače samozrejme nevyrába.

V Skalici sa pestuje hrozno a dorába víno. V rámci agroturistiky sa objednajte na ochutnávku vín vinárstva Masaryk. Vtipný pán Alois Masaryk vám medzi jednotlivými vínami porozpráva o Skalici, víne, ženách a trošku aj o svojej firme. Aj o tom, ako vznikla známa veta „Enem pro nás a naše deti“. Mimochodom, tak sa volá aj jedno Cuvée (výberovka?) z tohto vinárstva.

V podstate po celej Skalici sa viete pohybovať aj s kočíkom a s malými deťmi. Vzdialenosti nie sú veľké. Akurát k rotunde na mierny kopček po schodíkoch by ste sa s kočíkom nedostali Preto je možno lepšie zaparkovať priamo pri rotunde a kočík nechať v aute. A od kalvárie pokračovať smerom do centra k Námestiu Slobody už aj s kočíkom.

V okolí je možné „zašportovať“ si. Člnkovanie na Baťovom kanáli, kúpanie v zlatníckej doline alebo zahrať golf.

Hrad Branč – Podbranč

Zrúcanina hradu Branč je málo známe miesto menej navštevované turistami. A to napriek tomu, že hrad ja na zrúcaninu vo  veľmi dobrom stave a je zreštaurovaný. Je rozľahlý, pekne umiestnený a poskytuje pekné výhľady do okolia. Branč je jedna z pamiatok, ktoré na výletoch po Záhorí musíte navštíviť.  Neviem presne. či sa miestni radia skôr k Záhorákom, alebo Kopaničiarom (Myjava je vzdialená len 6 km).

Príťažlivosť hradu si všimli aj umelci. Maliar Martin Benka na jednom zo svojich obrazov namaľoval práve tento hrad. Z toho vyplýva, že by ste si mali na túto príležitosť nechať miesto na karte a dobiť baterky fotoaparátu. Okolie vyzerá veľmi pekne na cykloturistický výlet.

Pod hrad sa dá vyviesť autom a odtiaľ je to už len kúsok peši. S menšími deťmi nie je problém na túto vzdialenosť ich odnesiete unavené aj na rukách. S kočíkom na hrad nechoďte. Na hrade sa platí nízke vstupné.

Hrad Korlátka – Rozbehy

Dedinka Rozbehy vysoko na kopci (na Malokarpatské pomery) je samo o sebe pekné miesto. Auto zaparkujte za dedinou a pešo bez kočíka sa vydajte k zrúcanine hradu Korlátka. Ako väčšina hradov v okolí, tak aj Korlátka slúžila na ochranu historickej Českej cesty, ktorá prechádzala Malými Karpatmi.

Toto miesto je už o čosi navštevovanejšie ako Branč. Križujú sa tu pekné turistické trasy a v okolí je viacero rekreačných oblastí a chát. Ak by ste nerobili autoturistiku a mali na celý deň len tento jeden hrad, môžete to spojiť s okružnými turistickými trasami v okolí. Môžete si úplne zblízka pozrieť jedny z prvých veterných elektrární na Slovensku, ako svištia vo vetre na kopci blízko Korlátky.

Hrad Ostrý kameň a priehrada Buková

Ako ďalší bod cesty odporúčam zrúcaninu Ostrý kameň pri priehrade Buková. Ale iba ak máte ešte dosť síl. Zaparkujete priamo pri priehrade, kde si môžete oddýchnuť a aj s kočíkom sa poprechádzať v blízkosti vody. Ak nemáte zo sebou malé deti, tak sa oplatí urobiť malú túru k zrúcanine. Úpätia kopca pod Ostrým kameňom je od priehrady vzdialené asi 3 hodinku chôdze. Právu tu sa začína veľká makačka pre občasných turistov. Pomerne strmý výstup k zrúcanine môže slabšie kondične vybaveným odobrať litre potu a stáť ich kopec driny. Odmenou je však exponovaný hradík na atraktívnom skalistom hrebeni. Tak isto ako Korlátka to bol strážny hrad Českej cesty. V okolí Bukovej, Ostrého kameňa a turistických trás sa pohybuje veľa návštevníkov z Trnavského a Bratislavského kraja, nie je to už čisto záhorácka zóna. Miesto križujú veľmi pekné turistické trasy. Napríklad ďalej po hrebeni cez Záruby po Čertovu skalu, alebo cez dolinu Hlboče k Smolenickému zámku. Prípadne ešte zvážte návštevu jaskyne Driny.

Plavecký hrad v Plaveckom Podhradí

Ak pokračujeme autoturistikou smerom do Bratislavy, dostávame sa k poslednému hradu na ceste. Je ním dosť známy a navštevovaný Plavecký hrad. Samozrejme je to zase pohraničný strážny hrad. Vyníma sa už z diaľky a všimnete si ho aj cestou autom z oboch smerov, keď prechádzate dedinou Plavecké podhradie. Autom sa dá dostať až celkom pod hrad. Potom už bez kočíka pešo nie veľmi náročným chodníčkom. Okolité dediny sa volajú podľa Plavcov (Plavecké Podhradie, Plavecký Mikuláš). Plavcami nazývalo domáce obyvateľstvo prisťahované ázijské kmene, vraj podľa ich plavých vlasov. Ázijské kmene ako Kumáni, Plavci, Sikulovia boli hraničiarmi strážiacimi uhorské pohraničie.

V okolí sa môžete vydať sa na turistickú trasu cez Plavecký, kras kde uvidíte skalné útvary, krasové jamy, jaskyne a pekné výhľady. Na Malé Karpaty veľmi pôsobivé.

Po ceste domov smerom na Bratislavu, Trnavu alebo Trenčín ešte nájdete nejeden hrad či zaujímavú pamiatku (Smolenice, Dobrá voda, Čachtice, Stupava). Tie sú však notoricky známe a hojne navštevované, takže ich netreba zvlášť pripomínať.

Takto popísaná trasa sa dá absolvovať autom za jeden deň, ak vyrazíte skoro ráno. Ak si však chcete užiť pohodu, kochanie, múzeá, kúpanie, víno tak je lepšie si poznávanie Záhoria rozdeliť na viacej dní.

Tam, kde spomínam turistické trasy v okolí, tie zaberú zväčša jeden celý deň.  Čiže pri pešej turistike treba rátať „na jeden hrad“ jeden deň.

Odkaz na popis hradu som dal tam, kde som nemal vlastnú dobrú fotku. Nižšie sú moje fotografie, ktoré sa dali použiť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za to, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel NKÚ nehlasoval nikto zo Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.


Už ste čítali?